Športujeme s podporou Bratislavského samosprávneho kraja!

Vysokohorské “antidažde”

Odborne sa tento prírodný jav nazýva “lokálna reverzná singularita fázovej rovnováhy atmosféry”, alebo jednoduchšie reverzný dážď. Laicky povedané je to také počasie, pri ktorom neprší normálne zhora nadol, ale naopak dážď stúpa zo zeme do neba.

V našich zemepisnych šírkach je tento úkaz veľmi zriedkavý, jediná dochovaná zmienka je v historickej šúdii Mórica Jókaia “Erdély aranykora”, v slovenčine známej ako “Zlatý vek sedmohradska”, kde v jednej časti zajatý turecký vojak opisuje ako videl pršať dážď do neba, čo odnášal so sebou všetko živé (vojaka preto mali za blázna, čo mu zachránilo život).

Sú lokality, kde tento jav nie je ničím zriedkavým. Hlavne prímorské rovníkové oblasti majú možnosť obdivovať tento jav pomerne často. Napríklad v Indonézii sa od dvanásteho do šesnásteho storočia vyskytovali reverzné dažde s takou pravidelnosťou, že slúžili ako kalendár, aj ked ich “mesiac” mal 5 týždňov. V obodbí monzúnov totižto mesiac na oblohe nie je vidieť, preto bol antidážď spoľahlivejší.

Ako vlastne k antidažďu dochádza? Za normálnych okolností je atmosféra v rovnováhe. Ako slnko ohrieva zem, vyparuje sa do atmosféry voda, ktorá existije ako vodná para. Množstvo vodnej pary sa meria napríklad vlhkomermi a udáva sa v predpovedi počasia. Keď je pary málo, vlhkosť je nízka a pršať nebude. Keď je vlhkosť vysoká a vodnej pary je vo vzduchu prebytok, a ak sa k tomu náhle ochladí, voda sa vo vzduchu neudrží a padá vo forme dažďa. Následne je v zemi prebytok vody a vo vzduchu nedostatok vody. Preto sa voda prudko derie späť do atmosféry. V našej krajine to poznáme ako ranné hmly, alebo to môzeme vidieť po každej letnej búrke – nad cestami sa vytvorí vrstva hmly.

Ak je však prebytok vody v zemi priveľký, voda sa začne prudko drať do atmosféry, kde jej je nedostatok, až vytvorí kvapky, ktoré sa podobajú na dážď. A tak vlastne prší zo zeme do neba.

Na sústredení na Zálci sme mali štastie a zažili sme vysokohoský antidážď. Najprv sme si mysleli, že nám šibe, tí pobožnejší sa aj modliť začali. Naštastie tam robila terénny výskum doktorka Margita Stráňavská zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (na fotografiách) a ochotne nám všetko vysvetlila: “To robia klimatické zmeny. Celkovo sa otepľuje. Táto horská rieka je ideálne miesto na antidažde. Pripravte sa ešte aj na iné veci, ktoré sme tu nemali. O takých 5 rokov čakáme tornáda a myslím, že sa dožijeme aj toho, že tu budú plávať krokodýli. Potom zistíte, čo sú to adrenalínové športy”

Táto perspektíva nás moc nepotešila, ale pani doktorka bola velmi veselá: “Stanujete chlapci moji? Tak to Vám za nič neručím. Dajte si pozor, lebo to, čo teraz letí hore, bude za desať-pätnásť minút zasa padať dolu. Budete mokrí zhora-zdola. Jediné čo Vám teraz pomôže, je čaj s rumom a počkať kým to prejde. Ale môže sa to opakovať aj dva tri krát. Tak doneste radšej ten rum aj mne”. A tak sme zažili príjemný večer plný vedy ale o tom niekedy inokedy.

S úctou

bsb

2 Responses to “Vysokohorské “antidažde””

  1. Foto says:

    dobree… neni to ta fotka co si supol pod kamennym mostom a vytesoval si sa ze nevies co z toho bude ale ze vies ze to tu este nebolo? 🙂

  2. bohusko says:

    Ano presne tam. Ved za to sa nam doktorka strasne smiala: “Pod mostom sa chovavate? pred antidazom? hahahaaaaa” a potom sa s nami dala do reci.

Leave a Reply