Posledný augustový víkend, vychýrená vodácka akcia, na 3 dni do roka tečie Lipno. Davy turistov na raftoch, barakách, bandaskách, k tomu preteky v slalome, zjazde a šprinte.
V piatok poobede prichádzame na miesto. Nasadáme na vodu spolu s množstvom ďalších zjazdoviek, bandasiek a raftov. Prvá jazda na šprintovom úseku. Voda zrýchli a vlnkatie, snažím sa číitať z vody skaly, hľadať stopu. Od Olda a Paťa ma rýchlo oddelia dvaja bandaskári, za ktorými pomaly splavujem. Na krátkej rovinke vidím Paťa s otočenou loďou bez pádla ako čaká na špicu. Bandaskár zachraňuje Paťa, pádlo našiel pri sebe, ide sa ďalej.
Začína ďalší strmý úsek. V tom vidím kúsok pred sebou mierne preliatu skalu ako sviňa … buuum … brutálne čelo, počujem praskanie lode, prešupnem sa ponad skalu. Neskôr sa Oldo smeje, že to musela byť Kobylia hlava. Pekné privítanie od nej. Kúsok nižšie dám ešte eskimáka. Voda je síce teplá, ale aj tak sa mi pod hladinou nepáči.
Koniec šprintovej trate, dve pekné, ľahké zákruty bez prevýšenia a most. Za mostom opäť zrýchlenie a poriadne vlny. Tieto boli veľmi pekne rozložené, stopa stredom a čo záber to vrchol vlny. Každej vlne jedna facka pádlom. Úplný tobogán.
Ďalšie dve jazdy už neboli také prekvapivé. Kobyliu hlavu som zdravil vždy pekne sprava. Každú jazdu som objavil pod hladinou nejaký skrytý šúter, zjazdovka našťastie drží po kope a ostáva zjazdná. Na naučenie stopy sme jazdili málo, ale na teraz stačilo a ideme trénovať slalomovú trať.
Slalomová trať vzbudzuje z brehu rešpekt, vlny väčšie ako zjazdovka zoradené do jazyka. Na konci odstrašujúci Váňov skok. Od skúsených Čechov máme jediný dôležitý pokyn: pod mostom sa ťahať doprava a Váňov skok ist tesne od brehu so špičkou mierne doľava. Na vode to vyzerá úplne ináč. Vlny su hladké, bez šutrov a valcov, dokonca sa zväčša dajú zrezať a obísť. Pod mostom úplne doprava k brehu, tobogan a som dolu. Chvíľu som si nebol istý, či ten hrôzostrašný skok mám už za sebou ale voda sa ukludnila. Vo vraťáu zbadám Paťa ako rozdýchava. Váňov skok však ešte nepovedal posledne slovo. V druhej jazde som sa nenatlačil dosť doprava a skáčem cez skalu. Ustáť sa to dalo, nepáčilo sa to však ani mne, ani lodičke.
Na záver dňa ideme celý zjazdový usek: slalomová trať, šprintovová trať, dve jazierka, zopár perejok a zlatý klinec programu – Papírna. Všetko prehrmelo okolo a bol som na konci. Papírnu som si ani nepamätal. Prerazil som asi nejaký valec, lebo som ďalšie 2 vlny vôbec nič nevidel, pohojdal sa na zvysných vlnkách a je to.
Krásna ale drsná voda. Má character prírodnej horskej rýchlej rieky, pričom je teplejšia ako Dunaj. Kto sa pridá ďalší rok?
No klobúk dolu pred každým, kto ide na túto vodu. Bol som tam v lete keď to len tak žblnkotalo, keď to ide na plno, musí to byť divočina. Držím palce aj na ďalších ročníkoch. Ak mi to raz pracovné povinnosti dovolia, určite sa pridám, ale len ako pozorovateľ.
Na tom videu som si všimol ako ten pádler prechádza s rukou cez os kajaku, je to správne?
Video: Na divokej vode je umenie sa vobec opriet do padla a zaberat. Zabery su zvycajne kratsie a viac do sirky. Dolezite je, ci to fici …
kusok vedla bolo jedno inspirativne video:
http://www.youtube.com/watch?v=m8TTBNOL1ak&feature=related
Toto video sa mi este pacilo:
http://www.youtube.com/watch?v=LcqUvnFe3FM&feature=related
Prejazd Papirnou natoceny z urovne lode. Pocas prvej jazdy som si toho zapamatal presne tolko, ako vidno na videu.