A Dunaj tečie ďalej …
( umelecký opis )
Dunaj je obrovská rieka, obdivovali ho Rimania, zrejme už aj ich zachvátila jeho mohutnosť a ako sa valí a nič ho nezastaví. Vzniklo okolo neho mnoho pekných miest, možno i preto, aby sa naň ľudia mohli pozerať, ako z neznáma prichádza a do neznáma tečie. Niektorí na ňom stavali mlyny a pozerali sa na mlyn, ale videli Dunaj. Tiež ryžovači zlata s ním boli nepretržite spojení. Keď si zo zlata, ktoré vyryžovali, spravili náhrdelník, nosili na krku Dunaj. Ľudia síce občas tvrdia, že je dnes špinavý, ale to nie je pravda. V našich srdciach a spomienkach stále tečie náš Dunaj čistý. Veď tá špina v ňom vlastne ani nie je Dunaj. A navyše vôbec nesúvisí s jeho krásou a mužnosťou. Pri pohľade naň vidím len jeho modrú hladinu a tá je stále modrá. A to niektorí hovoria, že nevedia opísať krásu tejto rieky, lebo je znečistená. Koho špinou? Každý sa obhájime, ani ten, čo staval továreň na Dunaji nie je vinný, snáď je to dobrý človek. Alebo si povieme, že bez toho to nejde. Áno aj to je ukážka našej „tolerancie“ k prírode.
Keď si predstavím Dunaj z profilu, vidím dlhý valec, na začiatku užší až nakoniec veľmi široký, je ako veľké hodinky. V mojej predstave je celkom možné, že by sa zrazu zastavil jeho tok a všetky jeho prítoky, Dunaj by sa postavil a odplával po európskych kopcoch až na Sibír. Vyzerá vlastne ako veľká dlhá Lochneská príšera. Na začiatku svetlomodrá, ďalej viac tmavšia. Delta na konci by mohla byť prísavkovitými chápadlami, ktorými sa ťahá dopredu. Keby v zime na hladine zamrzla, vytvoril by sa tejto príšere pancier. Dve ramená z jej delty tvoria tykadlové oči. Ak by sa potom obluda vzpriamila na zadné, ktoré nemá, a natiahla chrbát ako by len vedela, dočiahla by možno až na Mesiac. Normálne sa divím, že sa po nej nešplhal Barón Prášil. Keby príšera chcela, mohla by aspoň hasiť ohne, ale ona nie, ľahne si do koryta a púšťa svoje kvapky a molekuly do mora, ešte aj spôsobuje živelné pohromy. Nikdy mu nezabudnem, že mojej mame zbúral dom. Ľudia sa rozhodli prehradiť ho a dnes tu máme Gabčíkovo. Je pozoruhodné, že taká sebavedomá rieka s jasným cieľom sa dá zastaviť kusom železa. Dunaj o tom možno ani nevie.
Za posledné storočia dosť zmenil svoju polohu. Skacká z miesta na miesto. Nepáči sa mi to. Ani teraz sa mi nezdá spokojný, ale už sa bude premiestňovať pomenej, lebo je ohradzovaný a jeho prírodná krása je pokazená priehradami. Vyzerá to, akoby ho chcel niekto strčiť do plechovej rúry a nechať tiecť len tam.
Tvári sa stále rovnako. Keď má človek nejaký problém, Dunaj čaká. Bezplatne sa naňho môže pozrieť a upokojiť sa. Ale nie je to také jednoduché. Kto v Dunaji vidí Dunaj, tomu pomôže. Je to prírodný psychológ, ktorého nám dal Boh, alebo niekto iný. Má sa stále dobre, avšak nie je flegmatický, lebo občas mu je veselo a vyleje zo seba trochu vody. Nikdy sa neposmieva, nič netají, lebo nič nevie. Nepomáha iba nám ľuďom, ale i pôde, prostrediu okolo seba, je skutočne skvelý a jedinečný. Má rád, keď po ňom pláva občas nejaká tá loďka. Denne sa nechá obdivovať obrovským množstvom ľudí, ktorým dáva energiu. Pozerajú sa naň z mostu, z hrádze, z lode. Možno sa v ňom aj nejakí ľudia kúpu, tam v lese, kde vyviera, neviem si to predstaviť, lebo som z Bratislavy.
Nevidel som v Dunaji ešte nikdy rybu, ale dúfam, že v ňom žijú húfy, ktoré sú tam spokojné. Určite sú, lebo rieka bez rýb by bola ako ľudské telo bez krviniek. Možno tým skrývaním rýb nám chce Dunaj povedať, že je to hra, že nás má rád. Asi by ich chcel mať aj viac. Myslím že mu raz toto želanie vyplníme, veď neprosí o tak veľa.
Tu v Bratislave je celkom plytký, ale keď naň hľadím, mám dojem, akoby bol mohutnejší a hlbší. Páčilo by sa mi, keby mal brod ako za starých časov a dalo by sa prekonať jeho šírku, prelomiť jeho silu prirodzeným spôsobom. Dunaj sa však nedá dobyť, je to nedobytné kráľovstvo, ktoré neexistuje. Snáď i to vyvoláva zmätené pocity v človeku, čo v ňom má vlastne vidieť. Koryto je len kus diery v zemi, a voda stále odteká preč. Je ako ľudstvo. Ľudia tu boli a sú, síce zomierajú, ale ľudstvo stále žije. Tak ako Dunaj, ktorý tečie ďalej …
Vojtech Slovik ; II.C ( sexta )
školský rok 1998/99
Gymnázium Jura Hronca
Novohradská ulica
821 09 Bratislava
Ktovie ako by vyzeral tento opis keby si autor sadol do kajaku a brázdil vody tejto krásnej rieky, asi by toho napísal ešte oveľa oveľa viac, je to uhol pohľadu ktorý si nemôže vychutnať ktokoľvek – iba dunajský vodák. Keď tak brázdim vody Dunaja mám pocit že som tu na chvíľu pánom.