Tento víkend sa uskutočnil 1.ročník oficiálnych pretekov Slovenska v ťahaní na trenažéri. účasť bola oveľa skromnejšia ako minulý rok. Vtedy sa konal nultý ročník a nerobili sa rozdiely medzi registrovanými a neregistrovanými vo zväze rýchlostnej kanoistiky. Toho roku štartovalo 53 pretekárov, minulý rok to bolo 78… 🙁
Z nášho klubu sme sa zúčastnil traja. Braňo, ja štratujúca za tatran a slalomár z Lotyšska- Locnelis Martins. Ako som už spomínala na začiatku, tak toho roku sa preteky stali oficiálnymi pre SZRK a tak sa rozdelili účastníci podujatia na tých registrovaných a tých neregistrovaných.
Preteky sa skončili už o 15 hodine… ale čo som chcela, je skutočne pogratulovať Branovi k jeho úspechu. Myslím, že zlepšiť sa z jedného roku na druhý o 17.990” je úspech, aký málokto dokáže. Samostný pretek na trati dlhej 1000 m, je skutočný boj. Hlavne samého so sebou. Je vám jedno, kto sa na vás díva, kto je vedľa vás a ktorá lodička na monitore vám patrí. Snažíte sa ťahať tyč a roztáčať vrtuľku na konci, aby ste dosiahli čo najlepší čas. Kilometer vám pripadá ako nekonečne dllllhý… Braňo nakoniec skončil druhý so stratou na vedúceho Borisa, ktorý prišiel skoro o ruky, o necelé 2 sekundy :).
Berúc do úvahy mladú rodinku, pracovné vyťaženie… podanie takéhoto výkonu je naozaj úctyhodné.
Bilancia zo soboty… 2 strieborné medaile pre Braňa a dve pre mňa.
Gratulujem Braňo. Fantastický výsledok!
