Ahojte bambini!
Čítate správu malej akčnej skupiny pozastávajúcej z dvoch vodákov (Jurka, Eriky) a dvoch (zatiaľ) nevodákov (Peťa a Ľubky), ktorý boli navštíviť brata a kamaráta Martina v Benátkach. No a keďže obrázky hovoria niekedy viac ako slová, tak okrem textu sa môžete vytešiť aj z fotiek.
Vycestovali sme v piatok o polnoci. Ceste predchádzalo obrovské plánovanie, keďže sme chceli vidieť čo najviac. Do Benátok sme šli cez Slovensko, Rakúsko, Slovinsko a Taliansko (čuduj sa svete). Z Rakúska sme videli málo, jednak bola tma, dvak sa šofér venoval ceste, triak Ľubka spala, štyriak Peťo pospával a piatak Erika sledovala GPS. Naša prvá zástavka bola pri známom Slovinskom meste Bled, kde sme navštívili hrad na kopci, vytešili sa z pekného jazera obklopeného horami a s ostrovčekom, na ktorom bol kostol, a troška zaraňajkovali.
O pár hodín neskôr už sme boli pri Bohinjskom jazere – v tesnom objatí vysokých štítov, bez viditeľnejších ľudských zásahov, so skvelou akustikou, chladnou a priezračne čistou vodou. V jednom z miestnych hostelov sme si požičali dve kanojky a vychutnali si krásne počasie a pokoj. Okolo obeda sme sa vybrali do Novej Gorice na rýchly obed a potom pokračovali priamo do Benátok.
Cestou do Gorice sme sa zastavili pri vodáckom klenote – ako niektorí hovoria – rieke Soči. Mydlová voda bola rovnako chladná ako tá v Bohinji. Miesta, pri ktorých sme boli, boli pokojné, žiadna WW2, ale podarili sa nám urobiť aspoň pekné plážové fotky. J Do Benátok sme došli okolo šiestej, Martin nás už čakal. Hneď nás aj zaviedol do lodenice, v ktorej počas svojho pobytu v Benátkach fungoval. V tej lodenici bolo asi všetko – gril, sprcha, vecko, dva obytné prívesy, veľa lodí. Dokonca aj hojdačky!
Na druhý deň ráno sme vstávali okolo deviatej a s Talianskymi vodákmi sme sa vybrali smer Belluno, rieka Pijava. Ľubka nikdy v živote nesedela v kajaku predtým, a tak sme sa na striedačku s Jurkom o ňu starali. Okúpala sa iba dvakrát J. Na rieke bolo (pre nás) presne jedno zaujímavé rozhranie. Ale stálo za to, kúpali sme tam všetci. Taliani tu zastali a učili sa manipulovať so záchranárskymi vecami. Zavadzala som za troch. Potom sme pogrilovali a zachraňovali Jurka s úpalom.
V nedeľu sme sa vybrali na jednej kanojke, jednom morskom kajaku a Martinovej zjazdovke do Benátok – starého mesta. Prvýkrát pri mori, a to zrovna pri Talianskom. Voda bola slaná a smradľavá. A bola by nám taká pripadala, aj keby sme neboli rozmaznaní z Pijavy a Bohinjského jazera. Navyše tam zavadzali škaredí gondolieri. Jeden z nich nám aj vynadal. Ale nedali sme sa, však sme Vojtovi odchovanci. Po výbornej zmrzline za dve eury sme išli späť do lodenice, cez veľké vlny, pogrilovali sme kuriatko, zahrali Banga a vybrali sme sa na cestu späť.
Do Bratislavy sme dorazili o siedmej ráno. V utorok sme boli na vode a Dunaj nám chutil rovnako ako predtým. Žiadne Benátky na tom nič nezmenili.
Arrivederci.