23330
(prípitok)
V KDV objavili Salzu asi pred dvoma rokmi. Najprv mohli jazdiť iba výkonní reprezentanti, ktorí sa tam pripravovali na talianske vody. Potom mohli jazdiť aj žiaci, ich tréneri a inštruktori. Potom tam už mohol jazdiť hocikto.
KDV malo vždy svoje živé jadro. V minulom storočí to boli turisti-študenti, ktorých vrcholom bolo týždňové sústredenie na Divokej vode. Na Dunajci. Kvôli tomu sa celé leto lepili Sládkové lode, upratoval hangár, odbahňovalo, natieralo a podobne. Pretekalo sa na erárnych lodiach s drevenými pádlami v handrových vestách. Dnes máme jadro z turistických pretekárov. Každý má vlastnú pretekársku loď, wingové pádlo a je sám sebe pánom.
Prvú loď zničili asi po 15 minútach. Druhý si loď nerozbil, ale kúpal sa 3x za sebou. A každé vylievanie doplnil polhodinovou meditáciou nad loďou. Nakoniec kúpanie a stratené pádlo – z C2 sa stala C1 a z K1 sa stalo K0.5. Ježišmárja, kto z tohoto spraví vodákov? Takéto precenenie svojich schopností som nevidel od Jožovho krokodýla. Keď neviem jazdiť, nejdem do zjazdovky na ťažkú vodu! Vezmem si niečo stabilnejšie – napríklad nafukovaciu loď tak ako ja. Ale oni nie, skúsenejšieho počúvať nebudú.
V Barake sa nám išlo bez problémov – netreba hľadať stopu – Baraka vezme vlny aj bokom. Ani na kamene netreba dávať pozor – Baraka ich iba šuchne a ide ďalej. Ideálna loď pre mňa – dokonale na tom zvládam rieku, výborne som odhadol svoje sily. Až na jeden veľký kameň v kaňone. Najprv som preletel ja, potom Zuza a nakoniec Baraka. Do ciela nás doviezli rakúske rafterky: v jednom rafte Zuzu, v druhom mňa a tretí ťahal Baraku.
Menia sa lode, menia sa mená v klube, ale vodáci sú stále rovnakí. Tí dnešní jazdia na zjazdovkách. Tento pohár dvíham aby som vzdal hold všetkým, čo túto rieku zjazdili.
Tak, tak. Salza mala svoju krasu a caro ale aj silu, dravost, chlad a krutost. Myslim ze vsetkym ukazala, aki sme malicki.
PS. Na slabe priblizenie pocitu v K0.5: Ste na zjazdovke na Dunaju na Rakuskom brehu. Bez pripravy si vymente wingove padlo za plastove kanoisticke a splavte cez bublajuci Curik do lodenice. Enjoy!!!
Salza je krasna rieka a bola som prestastna, ze som mala horsky kajak :).
Na tejto rieke si viacero miest zasluzi svoje pomenovanie. Mame tu Branovu “dobru” vlnu (a to ze Brano o nejakej vlne povie, ze “ta bola dobra”, to uz nieco znamena), Martanov valec, Andrejov dieru vyrabajuci kamen, Erikin a Katkin kanon na synchronizovane plavanie, Bohuskov a Zuzkin kamen, Gonzove kupacie zatvorky, Jurkov valec, ktory prejde buduci rok, Evkine lavostrihacie zakruty.
Bolo dobre a dakujem najma Branovi, Evke a Martanovi, ze mali prvy den tolko trpezlivosti. Trasa, ktora im trvala rano cca 1,5 hodiny, trvala s nami ostatnymi kvoli kupaniam asi 3,5 hodiny.
Opravujem:D Baraku a Zuzu tahal jeden raft…R.I.P. moje slnecne okuliare a gumicka…Bohus – toto:,,z C2 sa stala C1 a z K1 sa stalo K0.5.” ULTRA KILL:D:D:D:D
Vyborne Bohusko! ‘Takéto precenenie svojich schopností som nevidel od Jožovho krokodýla.’ absolutny suhlas! Onehdy som s tym krokodilom vlastnorucne zapasil cez pol kanala, nakoniec sme ho vylovili a bol klud… Ostala len kratucka epizoda tradovana ustnou formou a telo krokodila bezvladne leziaceho na najvyssom regali v lodenici. Memento ktore fungovalo takmer cele desatrocie. Ostava len dufat ze tato Odysea posluzi ako Memento aspon tak dlho ako pribeh Jozovho krokodila. Potom si budeme moct povedat ze to malo nejaky zmysel.