Klub dunajských vodákov

(moralisticko-geriatrická úvaha)

Ako každý športovec, aj vodák, či už turista, alebo pretekár, musí mať isté charakterové predpoklady, aby dokázal vodu zvládať. Predovšetkým tie základné: Vytrvalosť, sebadisciplínu, chuť na sebe pracovať, potešenie vyhrávať a zmysel pre exhibicionizmus. Vodák si musí dávať méty technické, výkonnostné a vytrvalostné a tie dosahovať, prekonávať a dávať si nové. Vodák musí dokázať ráno vstať na tréning, potom ísť do roboty a večer pred ťažkou vodou nechlastať, ale spať. Vodák sa musí starať o vlastnú alebo zverenú výbavu, opravovať lode, pádla vesty a udržovať vodný tok.

Toto platí prakticky pre každého športovca. Narozdiel od hokejov, fotbalov, atletiky (lebo sa dostanete do hlavných správ ako jeden nemenovaný atlét, čo jazdil vo vývarišti elektrárne), vodák musí mať navyše zdravý úsudok, správny odhad svojich schopností, a inštinkt pre nebezpečie.

V sobotu 18. júla mi bolo dané na Zálci trénovať práve tieto vlastnosti. V noci sa rozpšalo, vodný stav vystúpil na 250. V valec v kempe bol zaliaty, a videli sme ako sa plavia kmene stromov. Zdravý úsodok mi povedal: Kam sa tie kmene plavia? Nuž do dákeho úzkeho miesta, aby sa tam vzpriečili a zatarasili cestu. Odhad mojich schopností sa spýtal – keď sa budeš valiť do lievika a bude tam vzpriečený strom, budeš sa mu vedieť na tom nafukovacom koryte vyhnúť? Nuž možno áno, možno nie. Keď sa budem rozprávať s tými čo to už prešli, potom budem vedieť. Ale takí tam zatial neboli. Preto mi môj inštinkt pre nebezpečie povedal: vykašli sa na to, toto nie je voda pre teba. Keď so mnou pôjde niekto, kto to práve prešiel, tak idem, ale na vlastnú päsť nie.

A tak som zaplatil 2×15 E za požičanie lode, + 25E za ubytovanie + 30E za cestu=85E za to, aby som na Zálci vôbec nejazdil. Ale na rozdiel od toho jedného, tam môžem ísť znova.

Tým nechcem povedať, že sa ťažká voda nemá jazdiť. Ale má to svoje pravidlá ktoré treba poznať a dodržiavať. Sú situácie, keď logika typu: keď to zišla Marika, zídem to aj ja, môže byť skazonosná. To je odkaz pre tých, ktorým ešte voda nedala riadne do držky.

Teším sa na ďalší tréning na Zálci

S úctou a pokorou

Bohuško

This entry was posted on Streda, Júl 29th, 2009 at 00:17 and is filed under Ostatné. You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can leave a response, or trackback from your own site.