Kam sa vybrať pádlovať, keď vám je doma už teplo? Najlepšie za polárny kruh… Tak sme tak spravili. Partička vodákov z Dunaja čo nikdy nesedela na morskom kajaku neokúsila morské vlny, sa rozhodla, že Arctic Sea Kayak Race (ASKR) je to pravé čo chceme absolvovať. A tak sme sa na niekoľko dní vybrali do krajiny, kde slnko nezapadá a kde skôr ako sa stihnete otočiť sa počasie radikálne zmení.
Celý náš vodácky zážitok sa odohráva na ostrovoch Vesterålen v Nórsku. Doma bolo horúce leto a my sme v piatok 23. júla odleteli, smer Oslo. O dva dni neskôr, 25.júla podvečer sme sedeli pred hotelom v Sortlande po niekoľko hodinovej ceste vlakom. Prvý krát sme na vlastnej koži okúsili, čo znamená, že celú noc nezapadne slnko za obzor a dokonca nezhasnú svetlo ani vo vlaku. Bohatí sú tí Nóri. Vystúpili sme vo Fauske. Rozložili stany, uvarili si ryžu s krevetami a uložili sa noc. Ráno nás čakal 3 kilometrový beh s batožinou na chrbte na autobus. Tým sme sa odviezli ešte o 300 km hore na sever. Akoby sme neboli už dosť vysoko za polárnym kruhom. Previezli sme sa trajektom z Bognes do Lodingenu a odtiaľ už len 60 km do Sortlandu. Tu nás už len malý kúsok cesty delil od miesta registrácie a prvého nasadnutia na kajaky. Stan sme stavali ešte za svetla , niečo pred polnocou. Odhodlaní a vybavení na “letnú” dovolenku pustili sme sa do asi 120 km dlhej plavby fjordmi okolo ostrovov. Krajinka vskutku úchvatná.
Počasie postupne gradovalo. Najprv sme sa plavili na juh a vietor nám fúkal do chrbta, čo nám pomohlo prvý deň zdolať viac ako 40 km a prespať na pôvodne obývaných ostrovoch Gaukværøya (Gaukværøya bola v stredoveku najväčšia rybárska osada v tejto oblasti Vesterålen. Gauk znamená horský chrbát, Vær rybárska dedina a Øy ostrov.). Vietor pomaly utíchal a po menšej búrke načasovanej presne na hodinu večerného stretnutia sa opäť vyčasilo. Pri ohni sme sa dostatočne vyhriali. Drevo na oheň. Je samostatná kapitola a nedá mi ju nespomenúť. Prídete na ostrov, na piesočnú pláž… rozhliadnete sa a široko-ďaleko čo vidíte? No len množstvo ovčích výkalov. Všade navôkol. A to drevo? Po stromoch a kríkoch, ani chýru ani slychu na celom ostrove. Pevnina, ďaleko… aaaale žiaden problém. Posádka ASKR si predsa nosí plné pytle nasekaných polienok. Oheň horel až do rána, aj keď neviem, kedy tu vlastne začala noc??
Vietor a dážď, sem tam studené lúče slnka, ani neviem či sa nám podarilo dosušiť si veci… Ale je to v podstate jedno, keď už sme na otvorenom mori mali sme iné starosti. Jedlo a pitie, mali sme, aj keď zásoby celkom dochádzali. Stali sme sa miestnou atrakciou… Suchozemci na mori. To sa len tak nevidí a tak sme skončili v albe nejedného účastníka. Z krajiny bez mora, strávili sme na kajakoch 3 dni. Prejazdili sme úžinami, preskúmali jaskyne, okúpali sa v mori aj vodopáde a pohojdali sa na poriadnych vlnách, kde nebolo vidno ani človeka pred vami… Táto časť “potuliek” po mori, zvaná aj ako Ramble bola rozvičkou pre hlavným “závodom”. Tento sa konal deň po oddychovom dni so štartom v Skipnes. Ako prebiehal závod a čo sa tam všetko dialo, kto prišiel, kto sa zúčastnil a kto nakoniec vyhral, je časť ďalšieho príbehu.
Roku 2010 sa konal 20-ty ročník ASKR. Odporúčame všetkým ktorí milujú pádlovanie, more a drsnú prírodu.