Zatiaľ čo jedna skupina KáDéVákov zdolávala divokú vodu na Majstrovstvách sveta vo vodnom zjazde, druhá sa vybrala pozrieť kadiaľ tečie voda ktorá končí v našom Dunaji. Cieľom bolo preskúmať jednu z jaskýň borinského krasu. Okolo desiatej hodiny sadajú ku mne do auta Rado Nevařil a Martin Kučera – členovia Speleoklubu Bratislava a naši sprievodcovia po podzemí. V Stupave prisadajú Tomáš Havík so sestrou Katkou a kamarátom Lukášom Mišíkom. Súčasne sa pripája aj „Ksarička“ s Jurajom Solčánim a Erikou Trojákovou. Júlia Turčeková na poslednú chvíľu svoju účasť pre daždivé počasie odvolala.
Vychádzame zo Stupavy, pokračujeme cez Borinku a porušujúc značku zákaz vjazdu sa dostávame okolo starého kameňolomu do chatovej oblasti „Košariská“. Zastavujeme pred jednou chatou silno pripomínajúcu domec nejakého prospektora z čias Jacka Londona. Chata je zariadená jednoducho a účelne, pričom pôsobí veľmi útulne. Je to hlavný stan miestnych speleológov. Pomaly sa pripravujeme a dohadujeme cieľ expedície. Nakoniec víťazí jaskyňa Stará Garda. Obliekame sa do starých vecí „na vyhodenie“. Trochu nedôverčivo prijímame radu starších obliecť si ešte akýsi vojenský pogumovaný odev nazývaný „atómbordel“a s pocitom zbytočnosti si ho nakoniec obliekame. Nakladáme materiál, skúšame čelovky.
Po piatich minútach jazdy autom a desiatich minútach chôdze otvárame špeciálne uzatvorený poklop – vhod do jaskyne. Štartujeme elektrocentrálu pre pracovnú skupinu, ja spúšťam výškomer a pri svetle čeloviek zostupujeme po stupačkách do tmy. Jaskyňa stále klesá, je tu 8 st. Celzia, vlhko a väčšina kameňov je pokrytá jemným mazľavým blatom. Stále klesáme predierame sa medzi zaseknuté balvany, kovový rebrík, hliníkový rebrík, reťaz, dostávame sa do veľkého dómu, je tu množstvo stalagmitov, stalaktitov a ďalšia krasová výzdoba tvorená nepredstaviteľne dlho. Z dómu ideme lanovým rebríkom opäť dolu, tam je odbočka v ľavo a pracovná skupina sa púšťa na dne chodby rozšíriť otvor pomocou vŕtania a odstrelu v nádeji že sa dostanú do ďalších priestorov jaskyne, šúchame sa kĺžeme a dolu a dolu a dolu… Priestory sú čoraz užšie a stiesnenejšie. Pred vami malý otvor a za vami tiež a všade okolo milióny ton skaly – niet úniku. Nasleduje plazenie, potom trochu viac miesta a opäť zostup. A sme tu necelé tri metre od najhlbšieho miesta jaskyne. Tadiaľto tečie na jar voda, kým sa dostane na povrch. Takmer devädesiat metrov pod zemou, čo predstavuje výšku približne tridsaťposchodového domu. Do vrecka beriem dva kamene a ideme zase hore. Ide to ťažšie gumáky sa kĺžu. Všade tma, iba čelovky svietia, na chvíľu ich vypíname a predstavujeme si ako by to bolo, keby nám vypovedali akumulátory.
Zastavujeme pod veľkým dómom a ja s Tomom sa spúšťame za pracovnou skupinou. Ideme pomôcť dobývať zem. Je tu vybudovaná jednoduchá kladka a odstrelený materiál sa sype do vedier a vyťahuje do vyšších priestorov. Zvyšok skupiny obsluhuje kladku. Stále lietajú prázdne vedrá z hora a plné podávajú Tomovi zdola. Ja ich vymieňam na kladke. Materiálu ubúda pomaly, nasledujú dva odstrely a opäť máme čo vynášať. Nakoniec sa ideme pozrieť čo sa podarilo preraziť. Je to zvláštny pocit byť na miestach kde ešte ľudská noha nevkročila – vidieť niečo čo ešte nikdy nikto nevidel. Cestou k zvyšku skupiny si s Tomom vypíname čelovky a skúšame či by sme trafili aj potme, ale… radšej ich hneď zapíname. Vystupujeme hore, vyššia vlhkosť vzduchu nám prezrádza, že sa blížime k východu. Vyliezame po stupačkách. Špinaví sme ako baníci. Erika, Juraj, Lukáš a Katka sa pomaly vyzliekajú – zlaté „atómbordely“ bez nich do jaskyne ani za nič – myslíme si pritom v duchu. Ešte spoločná fotografia a akciu končíme unavení posedením v miestnej krčme na kofole a polievkach, rozoberajúc prácu jaskyniarov, odbornú terminológiu a plány na nejakú ďalšiu expedíciu. Najbližšie to bude asi Veľké Prepadlé…uvidíme.
Moje predstavy o jaskyni tohto typu boli úplne odlišné ako skutočnosť. Správne som odhadol akurát prítomnosť výzdoby (ktorá stála za to) a tmu (ktorá takisto stala za to :D).
Páčilo sa …
Jaskyna bola pekna, aj ked uzka. Aspon sme zistili, ze nemame problemy s klaustrofobiou. Nabuduce kresli obrazok niekto z umeleckym citenim :).
Ten obrázok bol dostatočne precítený v jaskyni.